Eolica Slovensko - veterné elektrárne

Najčastejšie kladené otázky

Veterná energia predstavuje jednu z možností, ako vyrábať energiu spôsobom priateľským k životnému prostrediu. Navyše, jej zdroj netreba dovážať zo zahraničia, pretože je voľne dostupný aj u nás. Keďže však veterné elektrárne na Slovensku zatiaľ nie sú rozšírené, stále je okolo nich množstvo mýtov. V tejto sekcii prinášame niekoľko odpovedí na najčastejšie kladené otázky.

Sú veterné elektrárne hlučné?
Výrobcovia turbín pre veterné elektrárne v dnešnej dobe garantujú, že max. hlučnosť turbín pri prevádzke nepresiahne 45 dB vo vzdialenosti približne 500 m od zdroja. Táto hlučnosť je porovnateľná napr. s chladničkou pri bežnej prevádzke.

Úroveň hluku turbíny závisí aj od terénu a jeho povrchu. Avšak je potrebné vedieť, že zvuk vetra ako takého je silnejší ako zvuk turbíny v prípade, že rýchlosť vetra prevyšuje 7 metrov za sekundu. Hluková štúdia je taktiež povinnou súčasťou akéhokoľvek projektu veternej elektrárne a jej výsledky sú verejne prístupné.

Aký dopad má vybudovanie veternej elektrárne na okolitú prírodu, hlavne vtáctvo?
Dopad veterných elektrární na okolie je menej nebezpečný ako napr. cestná premávka či bežné elektrické vedenie. V prípravnej projektovej fáze nezávislí odborníci skúmajú všetky možné vplyvy. Výsledky týchto štúdií sú verejné a žiadny projekt nie je schválený v prípade, že je tam možný negatívny vplyv na životné prostredie. Odporcovia veternej energie argumentujú, že vrtule pri prevádzke zabíjajú vtáky. Je to najmä vinou zlého umiestnenia turbín, napríklad do ťahových koridorov, v lokalitách s častým výskytom hmly či s významným výskytom ohrozených druhov. Treba poznamenať, že bežným štandardom kvalitného projektu je minimálne jednoročné pozorovanie pohybu vtákov a netopierov v danej lokalite.

Rušia veterné elektrárne televízny príjem, rádio, mobil?
Veľmi jednoducho povedané, veterná elektráreň v podstate pozostáva z niekoľkých turbín. Turbína má 2 základné časti – statický stožiar a otáčajúce sa vrtule.

Nepohybujúci sa stožiar veternej elektrárne je pre televízny príjem rovnakou prekážkou ako napr. komín na streche. Točiaci sa rotor má podobný vplyv ako prechádzajúce autá alebo vlaky. V tomto prípade je elektromagnetické vlnenie striedavo zatieňované a intenzita signálu kolíše. Spomínané kolísanie je však postrehnuteľné iba v bezprostrednej blízkosti pohybujúcich sa predmetov. Ku rušeniu televízneho príjmu alebo rádia z dôvodu veterných elektrární už však v súčasnosti nedochádza, pretože majú štandardne namontované automatické vyrovnávanie citlivosti.

Len pre doplnenie, vrtule sa dnes nevyrábajú z kovu, ale z umelých vlákien, ktoré elektromagnetické vlny neodrážajú.